અમારો યજ્ઞ
નિસર્ગે પ્રેમ છે જેને, હૃદય રસરૂપ છે જેને
અમારા યજ્ઞમાં વરવા તણો અધિકાર છે એને
અમારા સત્રની શાળા રહી બ્રહ્માંડમાં વ્યાપી
અને આકાશથી ઊંચી અણુથી તોય તે નાની
ન સીમા દુર્ગ કોઈ એને બધા રસ્તા સદા ખુલ્લા
પરંતુ ના જશો પેસી વિના અધિકાર કો એમાં
પ્રબળ પ્રેમાગ્નિના તેજે તમારી આંખ અંજાશે
પડી ભૂલા જશો રખડી મનુષ્યો મૂર્ખ સૌ કે’શે
બતાવી ના અમે શકશું પછી જો પૂછશો રસ્તો
અમે અહીંથી નીકળવાનો નથી રસ્તો કદી દીઠો
પ્રણય સંગે લઈ જન્મે, વધે જે પ્રેમને સંગે
પ્રણયસંતુષ્ટ જે ખેલે પ્રણયસંગે સદા રંગે
અમારા એજ અધ્વર્યુ અને અધિકારીઓ સાચા
પ્રણયમખના ખરા ભાગી સફળ આ સત્ર કરનારા
કમળથી કોમળાં હૃદયો કઠિન વળી વજ્રથી ભારી
અમારા ઋત્વિજો કેરી અગર એ અન્ય એંધાણી
હૃદય પિગળી પડે પળમાં સહજ સત્પ્રેમના સ્પર્શે
પ્રણયમાં મસ્ત એ થાતાં શિરે પદ મૃત્યુને મૂકે
ન એને શત્રુ કો પ્રાણી, વિષમ-સમ ભાવ ના એને
સુધા એ નેત્રથી વરસે સુધાનો સિંધુ એ હૃદયે
લખેલા પ્રેમના મંત્રો દીસે રસરૂપ એ હૃદયે
શકે પ્રેમી સહજ વાંચી, નહિ ઉચ્ચારમાં આવે
રહે છે રાત દિન ખુલ્લાં હૃદય એ વિશ્વને માટે
વિના અધિકાર કો દેખે વિના અધિકાર કો વાંચે?
વિપુલ અમ યજ્ઞવેદિમાં પ્રણયવહ્નિ સ્વતઃ પ્રકટે
સમર્પે શૈત્ય સામીપ્યે રહે જે દૂર તે દાઝે
હૃદયની આહુતિ દેતા ઉમંગે ઋત્વિજો દૈવી
હૃદયપ્યાલે સુરસ ઝીલે નીચોવી પ્રેમની વલ્લિ
ભરી ભૂદેવ એ પ્યાલા પરસ્પર પાય ને પીતા
બની ચકચૂર મસ્તાના જગત્-જંજાળ એ જીત્યા
અહો રસ સોમના ભોગી જનો! આવો અહીં આવો
તમારે કાજ યજ્ઞાંતે સુરસ એ સ્વર્ગથી આવ્યો
તમે એ પાનથી રાચી શકો છો ભેદને ભાગી
તમે એના, તમારો એ, ઊભય અન્યોન્ય અધિકારી
અરે સંસારીઓ! પીવા તમે રસ એ નહિ ચા’શો
પચાવી ના કદી શકશો સહજ અડતાં વિકળ થાશો
તમે તો સ્વાર્થના ભોગી ન એની પાત્રતા પામ્યા
દયા અમને ઉરે આવે, ન ચાલે જીવ એ દેતાં
તમારા બંધુઓ લોભે ઘણાં હઠથી ગયા પીવા
પરંતુ સ્વાદ નવ આવ્યો પચાવી ના શક્યા પીતાં
વિષય ને સ્વાર્થનાં લીંબુ નીચોવ્યાં સ્વાદને માટે
પછી પીતાં થયા ઘેલા, ઉડ્યા બેહાલ આકાશે
પડ્યા કો શૈલને શૃંગે ગયા શિર એમનાં ફુટી
થયો અસ્થિ તણો ચૂરો મુવા કષ્ટે રડી કુટી
પડ્યા કો ક્ષારસિંધુમાં મહામગરો તણા મુખમાં
નસેનસ ઝેર ચડવાથી ઘણા પામ્યા મરણ દુઃખમાં
પ્રણયરસ એકલો પીતાં ઉદરમાં ના રહી શકશે
અને કૈં મિશ્ર કરવાથી મહા વિષરૂપ એ બનશે
હૃદયની આહુતિ દેતાં ડરે-શોચે નહિ ક્યારે
પ્રણયરસ એ જ પી જાણે પચાવી તે શકે એને
હૃદય હોમી અમરગણને સદા સંતોષનારા એ
સુધા ને સ્વર્ગને જગમાં ઉઠાવી લાવનારા એ
મણિધરને ચડી માથે નિરાંતે નાચનારા એ
સકળ સંસારસિંધુને પલકમાં પી જનારા એ
શરો કેરી સજી શય્યા સુખે એમાં સુનારા એ
નિહાળી નેત્રથી સે’જે મદનને મારનારા એ
પવનની પીઠ પર બેસી કૂદી જલધિ જનારા એ
હલાહલને ગ્રહી હાથે સુધા કરી આપનારા એ
દીવાલો દ્વૈતની દૈવી પ્રણયથી પાડનારા એ
દિશાના દીપતા દીવા, ગગનમાં ગાજનારા એ
રસાર્ણવમાં વિના યત્ને જગત્ ઝબકોળનારા એ
અને એના તરંગોથી ખરેખર! ખેલનારા એ
થઈ રસરૂપ રસ માંહે મળી પિગળી જનારા એ
અતટ અદ્વૈતસિંધુના બધા બિંદુ થનારા એ
अमारो यज्ञ
निसर्गे प्रेम छे जेने, हृदय रसरूप छे जेने
अमारा यज्ञमां वरवा तणो अधिकार छे एने
अमारा सत्रनी शाळा रही ब्रह्मांडमां व्यापी
अने आकाशथी ऊंची अणुथी तोय ते नानी
न सीमा दुर्ग कोई एने बधा रस्ता सदा खुल्ला
परंतु ना जशो पेसी विना अधिकार को एमां
प्रबळ प्रेमाग्निना तेजे तमारी आंख अंजाशे
पडी भूला जशो रखडी मनुष्यो मूर्ख सौ के’शे
बतावी ना अमे शकशुं पछी जो पूछशो रस्तो
अमे अहींथी नीकळवानो नथी रस्तो कदी दीठो
प्रणय संगे लई जन्मे, वधे जे प्रेमने संगे
प्रणयसंतुष्ट जे खेले प्रणयसंगे सदा रंगे
अमारा एज अध्वर्यु अने अधिकारीओ साचा
प्रणयमखना खरा भागी सफळ आ सत्र करनारा
कमळथी कोमळां हृदयो कठिन वळी वज्रथी भारी
अमारा ऋत्विजो केरी अगर ए अन्य एंधाणी
हृदय पिगळी पडे पळमां सहज सत्प्रेमना स्पर्शे
प्रणयमां मस्त ए थातां शिरे पद मृत्युने मूके
न एने शत्रु को प्राणी, विषम-सम भाव ना एने
सुधा ए नेत्रथी वरसे सुधानो सिंधु ए हृदये
लखेला प्रेमना मंत्रो दीसे रसरूप ए हृदये
शके प्रेमी सहज वांची, नहि उच्चारमां आवे
रहे छे रात दिन खुल्लां हृदय ए विश्वने माटे
विना अधिकार को देखे विना अधिकार को वांचे?
विपुल अम यज्ञवेदिमां प्रणयवह्नि स्वतः प्रकटे
समर्पे शैत्य सामीप्ये रहे जे दूर ते दाझे
हृदयनी आहुति देता उमंगे ऋत्विजो दैवी
हृदयप्याले सुरस झीले नीचोवी प्रेमनी वल्लि
भरी भूदेव ए प्याला परस्पर पाय ने पीता
बनी चकचूर मस्ताना जगत्-जंजाळ ए जीत्या
अहो रस सोमना भोगी जनो! आवो अहीं आवो
तमारे काज यज्ञांते सुरस ए स्वर्गथी आव्यो
तमे ए पानथी राची शको छो भेदने भागी
तमे एना, तमारो ए, ऊभय अन्योन्य अधिकारी
अरे संसारीओ! पीवा तमे रस ए नहि चा’शो
पचावी ना कदी शकशो सहज अडतां विकळ थाशो
तमे तो स्वार्थना भोगी न एनी पात्रता पाम्या
दया अमने उरे आवे, न चाले जीव ए देतां
तमारा बंधुओ लोभे घणां हठथी गया पीवा
परंतु स्वाद नव आव्यो पचावी ना शक्या पीतां
विषय ने स्वार्थनां लींबु नीचोव्यां स्वादने माटे
पछी पीतां थया घेला, उड्या बेहाल आकाशे
पड्या को शैलने शृंगे गया शिर एमनां फुटी
थयो अस्थि तणो चूरो मुवा कष्टे रडी कुटी
पड्या को क्षारसिंधुमां महामगरो तणा मुखमां
नसेनस झेर चडवाथी घणा पाम्या मरण दुःखमां
प्रणयरस एकलो पीतां उदरमां ना रही शकशे
अने कैं मिश्र करवाथी महा विषरूप ए बनशे
हृदयनी आहुति देतां डरे-शोचे नहि क्यारे
प्रणयरस ए ज पी जाणे पचावी ते शके एने
हृदय होमी अमरगणने सदा संतोषनारा ए
सुधा ने स्वर्गने जगमां उठावी लावनारा ए
मणिधरने चडी माथे निरांते नाचनारा ए
सकळ संसारसिंधुने पलकमां पी जनारा ए
शरो केरी सजी शय्या सुखे एमां सुनारा ए
निहाळी नेत्रथी से’जे मदनने मारनारा ए
पवननी पीठ पर बेसी कूदी जलधि जनारा ए
हलाहलने ग्रही हाथे सुधा करी आपनारा ए
दीवालो द्वैतनी दैवी प्रणयथी पाडनारा ए
दिशाना दीपता दीवा, गगनमां गाजनारा ए
रसार्णवमां विना यत्ने जगत् झबकोळनारा ए
अने एना तरंगोथी खरेखर! खेलनारा ए
थई रसरूप रस मांहे मळी पिगळी जनारा ए
अतट अद्वैतसिंधुना बधा बिंदु थनारा ए
Amaro Yagna
Nisarge prem chhe jene, hrudaya rasarup chhe jene
Amara yagnaman varava tano adhikar chhe ene
Amara satrani shala rahi brahmandaman vyapi
Ane akashathi unchi anuthi toya te nani
N sima durga koi ene badha rasta sada khulla
Parantu na jasho pesi vina adhikar ko eman
Prabal premagnina teje tamari ankh anjashe
Padi bhula jasho rakhadi manushyo murkh sau ke’she
Batavi na ame shakashun pachhi jo puchhasho rasto
Ame ahinthi nikalavano nathi rasto kadi ditho
Pranaya sange lai janme, vadhe je premane sange
Pranayasantushta je khele pranayasange sada range
Amara ej adhvaryu ane adhikario sacha
Pranayamakhana khara bhagi safal a satra karanara
Kamalathi komalan hrudayo kathin vali vajrathi bhari
Amara hrutvijo keri agar e anya endhani
Hrudaya pigali pade palaman sahaj satpremana sparshe
Pranayaman masta e thatan shire pad mrutyune muke
N ene shatru ko prani, vishama-sam bhav na ene
Sudha e netrathi varase sudhano sindhu e hrudaye
Lakhela premana mantro dise rasarup e hrudaye
Shake premi sahaj vanchi, nahi uchcharaman ave
Rahe chhe rat din khullan hrudaya e vishvane mate
Vina adhikar ko dekhe vina adhikar ko vanche?
Vipul am yagnavediman pranayavahni svatah prakate
Samarpe shaitya samipye rahe je dur te daze
Hrudayani ahuti deta umange hrutvijo daivi
Hrudayapyale suras zile nichovi premani valli
Bhari bhudev e pyala paraspar paya ne pita
Bani chakachur mastana jagat-janjal e jitya
Aho ras somana bhogi jano! Avo ahin avo
Tamare kaj yajnyante suras e svargathi avyo
Tame e panathi rachi shako chho bhedane bhagi
Tame ena, tamaro e, ubhaya anyonya adhikari
Are sansario! piva tame ras e nahi cha’sho
Pachavi na kadi shakasho sahaj adatan vikal thasho
Tame to swarthana bhogi n eni patrata pamya
Daya amane ure ave, n chale jiv e detan
Tamara bandhuo lobhe ghanan hathathi gaya piva
Parantu swad nav avyo pachavi na shakya pitan
Vishaya ne swarthanan linbu nichovyan swadane mate
Pachhi pitan thaya ghela, udya behal akashe
Padya ko shailane shrunge gaya shir emanan futi
Thayo asthi tano churo muva kashte radi kuti
Padya ko ksharasindhuman mahamagaro tana mukhaman
Nasenas zer chadavathi ghana pamya maran duahkhaman
Pranayaras ekalo pitan udaraman na rahi shakashe
Ane kain mishra karavathi maha visharup e banashe
Hrudayani ahuti detan dare-shoche nahi kyare
Pranayaras e j pi jane pachavi te shake ene
Hrudaya homi amaraganane sada santoshanara e
Sudha ne svargane jagaman uthavi lavanara e
Manidharane chadi mathe nirante nachanara e
Sakal sansarasindhune palakaman pi janara e
Sharo keri saji shayya sukhe eman sunara e
Nihali netrathi se’je madanane maranara e
Pavanani pith par besi kudi jaladhi janara e
Halahalane grahi hathe sudha kari apanara e
Divalo dvaitani daivi pranayathi padanara e
Dishana dipata diva, gaganaman gajanara e
Rasarnavaman vina yatne jagat zabakolanara e
Ane ena tarangothi kharekhara! khelanara e
Thai rasarup ras manhe mali pigali janara e
Atat advaitasindhuna badha bindu thanara e
Amāro yagna
Nisarge prem chhe jene, hṛudaya rasarūp chhe jene
Amārā yagnamān varavā taṇo adhikār chhe ene
Amārā satranī shāḷā rahī brahmānḍamān vyāpī
Ane ākāshathī ūnchī aṇuthī toya te nānī
N sīmā durga koī ene badhā rastā sadā khullā
Parantu nā jasho pesī vinā adhikār ko emān
Prabaḷ premāgninā teje tamārī ānkh anjāshe
Paḍī bhūlā jasho rakhaḍī manuṣhyo mūrkh sau ke’she
Batāvī nā ame shakashun pachhī jo pūchhasho rasto
Ame ahīnthī nīkaḷavāno nathī rasto kadī dīṭho
Praṇaya sange laī janme, vadhe je premane sange
Praṇayasantuṣhṭa je khele praṇayasange sadā range
Amārā ej adhvaryu ane adhikārīo sāchā
Praṇayamakhanā kharā bhāgī safaḷ ā satra karanārā
Kamaḷathī komaḷān hṛudayo kaṭhin vaḷī vajrathī bhārī
Amārā hrutvijo kerī agar e anya endhāṇī
Hṛudaya pigaḷī paḍe paḷamān sahaj satpremanā sparshe
Praṇayamān masta e thātān shire pad mṛutyune mūke
N ene shatru ko prāṇī, viṣhama-sam bhāv nā ene
Sudhā e netrathī varase sudhāno sindhu e hṛudaye
Lakhelā premanā mantro dīse rasarūp e hṛudaye
Shake premī sahaj vānchī, nahi uchchāramān āve
Rahe chhe rāt din khullān hṛudaya e vishvane māṭe
Vinā adhikār ko dekhe vinā adhikār ko vānche?
Vipul am yagnavedimān praṇayavahni svatah prakaṭe
Samarpe shaitya sāmīpye rahe je dūr te dāze
Hṛudayanī āhuti detā umange hrutvijo daivī
Hṛudayapyāle suras zīle nīchovī premanī valli
Bharī bhūdev e pyālā paraspar pāya ne pītā
Banī chakachūr mastānā jagat-janjāḷ e jītyā
Aho ras somanā bhogī jano! Āvo ahīn āvo
Tamāre kāj yajnyānte suras e svargathī āvyo
Tame e pānathī rāchī shako chho bhedane bhāgī
Tame enā, tamāro e, ūbhaya anyonya adhikārī
Are sansārīo! pīvā tame ras e nahi chā’sho
Pachāvī nā kadī shakasho sahaj aḍatān vikaḷ thāsho
Tame to swārthanā bhogī n enī pātratā pāmyā
Dayā amane ure āve, n chāle jīv e detān
Tamārā bandhuo lobhe ghaṇān haṭhathī gayā pīvā
Parantu swād nav āvyo pachāvī nā shakyā pītān
Viṣhaya ne swārthanān līnbu nīchovyān swādane māṭe
Pachhī pītān thayā ghelā, uḍyā behāl ākāshe
Paḍyā ko shailane shṛunge gayā shir emanān fuṭī
Thayo asthi taṇo chūro muvā kaṣhṭe raḍī kuṭī
Paḍyā ko kṣhārasindhumān mahāmagaro taṇā mukhamān
Nasenas zer chaḍavāthī ghaṇā pāmyā maraṇ duahkhamān
Praṇayaras ekalo pītān udaramān nā rahī shakashe
Ane kain mishra karavāthī mahā viṣharūp e banashe
Hṛudayanī āhuti detān ḍare-shoche nahi kyāre
Praṇayaras e j pī jāṇe pachāvī te shake ene
Hṛudaya homī amaragaṇane sadā santoṣhanārā e
Sudhā ne svargane jagamān uṭhāvī lāvanārā e
Maṇidharane chaḍī māthe nirānte nāchanārā e
Sakaḷ sansārasindhune palakamān pī janārā e
Sharo kerī sajī shayyā sukhe emān sunārā e
Nihāḷī netrathī se’je madanane māranārā e
Pavananī pīṭh par besī kūdī jaladhi janārā e
Halāhalane grahī hāthe sudhā karī āpanārā e
Dīvālo dvaitanī daivī praṇayathī pāḍanārā e
Dishānā dīpatā dīvā, gaganamān gājanārā e
Rasārṇavamān vinā yatne jagat zabakoḷanārā e
Ane enā tarangothī kharekhara! khelanārā e
Thaī rasarūp ras mānhe maḷī pigaḷī janārā e
Ataṭ advaitasindhunā badhā bindu thanārā e
Source : દામોદરદાસ ખુશાલદાસ બોટાદકર