કોઈનો લાડકવાયો
રક્ત ટપકતી સો સો ઝોળી સમરાંગણથી આવે
કેસરવરણી સમરસેવિકા કોમલ સેજ બિછાવે
ઘાયલ મરતાં મરતાં રે
માતની આઝાદી ગાવે
કોની વનિતા કોની માતા ભગિની ટોળે વળતી
શોણિતભીના પતિ-સુત-વીરની રણશૈયા પર લળતી
મુખથી ખમ્મા ખમ્મા કરતી
માથે કર મીઠો ધરતી
થોકે થોકે લોક ઊમટતા રણજોધ્ધા જોવાને
શાબાશીના શબ્દ બોલતા પ્રત્યેકની પિછાને
નિજ ગૌરવ કેરે ગાને
જખમી જન જાગે અભિમાને
સહુ સૈનિકનાં વહાલાં જનનો મળિયો જ્યાં સુખમેળો
છેવાડો ને એકલવાયો અબોલ એક સૂતેલો
અણપૂછયો અણપ્રીછેલો
કોઈનો અજાણ લાડીલો
એનું શિર ખોળામાં લેવા કોઈ જનેતા ના’વી
એને સીંચણ તેલ-કચોળા નવ કોઈ બહેની લાવી
કોઈના લાડકવાયાની
ન કોઈએ ખબર પૂછાવી
ભાલે એને બચીઓ ભરતી લટો સુંવાળી સૂતી
સન્મુખ ઝીલ્યાં ઘાવો મહીંથી ટપટપ છાતી ચૂતી
કોઈના લાડકવાયાની
આંખડી અમૃત નીતરતી
કોઈના એ લાડકવાયાનાં લોચન લોલ બિડાયાં
આખરની સ્મૃતિનાં બે આંસુ કપોલ પર ઠેરાયાં
આતમ-દીપક ઓલાયા
ઓષ્ટનાં ગુલાબ કરમાયાં
કોઈના એ લાડકડા પાસે હળવે પગ સંચરજો
હળવે એનાં હૈયા ઉપર કર-જોડામણ કરજો
પાસે ધૂપસળી ધરજો
કાનમાં પ્રભુપદ ઉચ્ચરજો
વિખરેલી એ લાડકડાની સમારજો લટ ધીરે
એને ઓષ્ટ-કપોલે-ભાલે ધરજો ચુંબન ધીરે
સહુ માતા ને ભગિની રે
ગોદ લેજો ધીરે ધીરે
વાંકડિયા એ ઝુલ્ફાંની મગરૂબ હશે કો માતા
એ ગાલોની સુધા પીનારા હોઠ હશે બે રાતા
રે! તમ ચુંબન ચોડાતાં
પામશે લાડકડો શાતા
એ લાડકડાની પ્રતિમાનાં છાનાં પૂજન કરતી
એની રક્ષા કાજે અહરનિશ પ્રભુને પાયે પડતી
ઉરની એકાંતે રડતી
વિજોગણ હશે દિનો ગણતી
કંકાવટીએ આંસુ ધોળી છેલ્લું તિલક કરતાં
એને કંઠ વીંટાયાં હોશે કર બે કંકણવંતા
વસમાં વળામણાં દેતાં
બાથ ભીડી બે પળ લેતાં
એની કૂચકદમ જોતી અભિમાન ભરી મલકાતી
જોતી એની રૂધિર છલક્તી ગજગજ પ્હોળી છાતી
અધબીડ્યાં બારણિયાંમાંથી
રડી હશે કો આંખ બે રાતી
એવી કોઈ પ્રિયાનો પ્રીતમ આજ ચિતા પર પોઢે
એકલડો ને અણબૂઝેલો અગન પિછોડી ઓઢે
કોઈના લાડકવાયાને
ચૂમે પાવકજ્વાલા મોઢે
એની ભસ્માંકિત ભૂમિ પર ચણજો આરસ-ખાંભી
એ પથ્થર પર કોતરશો નવ કોઈ કવિતા લાંબી
લખજો: ‘ખાક પડી આંહી
કોઈના લાડકવાયાની’
कोईनो लाडकवायो
रक्त टपकती सो सो झोळी समरांगणथी आवे
केसरवरणी समरसेविका कोमल सेज बिछावे
घायल मरतां मरतां रे
मातनी आझादी गावे
कोनी वनिता कोनी माता भगिनी टोळे वळती
शोणितभीना पति-सुत-वीरनी रणशैया पर लळती
मुखथी खम्मा खम्मा करती
माथे कर मीठो धरती
थोके थोके लोक ऊमटता रणजोध्धा जोवाने
शाबाशीना शब्द बोलता प्रत्येकनी पिछाने
निज गौरव केरे गाने
जखमी जन जागे अभिमाने
सहु सैनिकनां वहालां जननो मळियो ज्यां सुखमेळो
छेवाडो ने एकलवायो अबोल एक सूतेलो
अणपूछयो अणप्रीछेलो
कोईनो अजाण लाडीलो
एनुं शिर खोळामां लेवा कोई जनेता ना’वी
एने सींचण तेल-कचोळा नव कोई बहेनी लावी
कोईना लाडकवायानी
न कोईए खबर पूछावी
भाले एने बचीओ भरती लटो सुंवाळी सूती
सन्मुख झील्यां घावो महींथी टपटप छाती चूती
कोईना लाडकवायानी
आंखडी अमृत नीतरती
कोईना ए लाडकवायानां लोचन लोल बिडायां
आखरनी स्मृतिनां बे आंसु कपोल पर ठेरायां
आतम-दीपक ओलाया
ओष्टनां गुलाब करमायां
कोईना ए लाडकडा पासे हळवे पग संचरजो
हळवे एनां हैया उपर कर-जोडामण करजो
पासे धूपसळी धरजो
कानमां प्रभुपद उच्चरजो
विखरेली ए लाडकडानी समारजो लट धीरे
एने ओष्ट-कपोले-भाले धरजो चुंबन धीरे
सहु माता ने भगिनी रे
गोद लेजो धीरे धीरे
वांकडिया ए झुल्फांनी मगरूब हशे को माता
ए गालोनी सुधा पीनारा होठ हशे बे राता
रे! तम चुंबन चोडातां
पामशे लाडकडो शाता
ए लाडकडानी प्रतिमानां छानां पूजन करती
एनी रक्षा काजे अहरनिश प्रभुने पाये पडती
उरनी एकांते रडती
विजोगण हशे दिनो गणती
कंकावटीए आंसु धोळी छेल्लुं तिलक करतां
एने कंठ वींटायां होशे कर बे कंकणवंता
वसमां वळामणां देतां
बाथ भीडी बे पळ लेतां
एनी कूचकदम जोती अभिमान भरी मलकाती
जोती एनी रूधिर छलक्ती गजगज प्होळी छाती
अधबीड्यां बारणियांमांथी
रडी हशे को आंख बे राती
एवी कोई प्रियानो प्रीतम आज चिता पर पोढे
एकलडो ने अणबूझेलो अगन पिछोडी ओढे
कोईना लाडकवायाने
चूमे पावकज्वाला मोढे
एनी भस्मांकित भूमि पर चणजो आरस-खांभी
ए पथ्थर पर कोतरशो नव कोई कविता लांबी
लखजो: ‘खाक पडी आंही
कोईना लाडकवायानी’
Koino Ladakavayo
Rakta tapakati so so zoli samaranganathi ave
Kesaravarani samarasevika komal sej bichhave
Ghayal maratan maratan re
Matani azadi gave
Koni vanita koni mata bhagini tole valati
Shonitabhina pati-suta-virani ranashaiya par lalati
Mukhathi khamma khamma karati
Mathe kar mitho dharati
Thoke thoke lok umatata ranajodhdha jovane
Shabashina shabda bolata pratyekani pichhane
Nij gaurav kere gane
Jakhami jan jage abhimane
Sahu sainikanan vahalan janano maliyo jyan sukhamelo
Chhevado ne ekalavayo abol ek sutelo
Anapuchhayo anaprichhelo
Koino ajan ladilo
Enun shir kholaman leva koi janeta na’vi
Ene sinchan tela-kachola nav koi baheni lavi
Koina ladakavayani
N koie khabar puchhavi
Bhale ene bachio bharati lato sunvali suti
Sanmukh zilyan ghavo mahinthi tapatap chhati chuti
Koina ladakavayani
Ankhadi amrut nitarati
Koina e ladakavayanan lochan lol bidayan
Akharani smrutinan be ansu kapol par therayan
Atama-dipak olaya
Oshtanan gulab karamayan
Koina e ladakada pase halave pag sancharajo
Halave enan haiya upar kara-jodaman karajo
Pase dhupasali dharajo
Kanaman prabhupad uchcharajo
Vikhareli e ladakadani samarajo lat dhire
Ene oshta-kapole-bhale dharajo chunban dhire
Sahu mata ne bhagini re
God lejo dhire dhire
Vankadiya e zulfanni magarub hashe ko mata
E galoni sudha pinara hoth hashe be rata
Re! Tam chunban chodatan
Pamashe ladakado shata
E ladakadani pratimanan chhanan pujan karati
Eni raksha kaje aharanish prabhune paye padati
Urani ekante radati
Vijogan hashe dino ganati
Kankavatie ansu dholi chhellun tilak karatan
Ene kanth vintayan hoshe kar be kankanavanta
Vasaman valamanan detan
Bath bhidi be pal letan
Eni kuchakadam joti abhiman bhari malakati
Joti eni rudhir chhalakti gajagaj pholi chhati
Adhabidyan baraniyanmanthi
Radi hashe ko ankh be rati
Evi koi priyano pritam aj chita par podhe
Ekalado ne anabuzelo agan pichhodi odhe
Koina ladakavayane
Chume pavakajvala modhe
Eni bhasmankit bhumi par chanajo arasa-khanbhi
E paththar par kotarasho nav koi kavita lanbi
Lakhajo: ‘khak padi anhi
Koina ladakavayani’
Koīno lāḍakavāyo
Rakta ṭapakatī so so zoḷī samarāngaṇathī āve
Kesaravaraṇī samarasevikā komal sej bichhāve
Ghāyal maratān maratān re
Mātanī āzādī gāve
Konī vanitā konī mātā bhaginī ṭoḷe vaḷatī
Shoṇitabhīnā pati-suta-vīranī raṇashaiyā par laḷatī
Mukhathī khammā khammā karatī
Māthe kar mīṭho dharatī
Thoke thoke lok ūmaṭatā raṇajodhdhā jovāne
Shābāshīnā shabda bolatā pratyekanī pichhāne
Nij gaurav kere gāne
Jakhamī jan jāge abhimāne
Sahu sainikanān vahālān janano maḷiyo jyān sukhameḷo
Chhevāḍo ne ekalavāyo abol ek sūtelo
Aṇapūchhayo aṇaprīchhelo
Koīno ajāṇ lāḍīlo
Enun shir khoḷāmān levā koī janetā nā’vī
Ene sīnchaṇ tela-kachoḷā nav koī bahenī lāvī
Koīnā lāḍakavāyānī
N koīe khabar pūchhāvī
Bhāle ene bachīo bharatī laṭo sunvāḷī sūtī
Sanmukh zīlyān ghāvo mahīnthī ṭapaṭap chhātī chūtī
Koīnā lāḍakavāyānī
Ānkhaḍī amṛut nītaratī
Koīnā e lāḍakavāyānān lochan lol biḍāyān
Ākharanī smṛutinān be ānsu kapol par ṭherāyān
Ātama-dīpak olāyā
Oṣhṭanān gulāb karamāyān
Koīnā e lāḍakaḍā pāse haḷave pag sancharajo
Haḷave enān haiyā upar kara-joḍāmaṇ karajo
Pāse dhūpasaḷī dharajo
Kānamān prabhupad uchcharajo
Vikharelī e lāḍakaḍānī samārajo laṭ dhīre
Ene oṣhṭa-kapole-bhāle dharajo chunban dhīre
Sahu mātā ne bhaginī re
God lejo dhīre dhīre
Vānkaḍiyā e zulfānnī magarūb hashe ko mātā
E gālonī sudhā pīnārā hoṭh hashe be rātā
Re! Tam chunban choḍātān
Pāmashe lāḍakaḍo shātā
E lāḍakaḍānī pratimānān chhānān pūjan karatī
Enī rakṣhā kāje aharanish prabhune pāye paḍatī
Uranī ekānte raḍatī
Vijogaṇ hashe dino gaṇatī
Kankāvaṭīe ānsu dhoḷī chhellun tilak karatān
Ene kanṭh vīnṭāyān hoshe kar be kankaṇavantā
Vasamān vaḷāmaṇān detān
Bāth bhīḍī be paḷ letān
Enī kūchakadam jotī abhimān bharī malakātī
Jotī enī rūdhir chhalaktī gajagaj phoḷī chhātī
Adhabīḍyān bāraṇiyānmānthī
Raḍī hashe ko ānkh be rātī
Evī koī priyāno prītam āj chitā par poḍhe
Ekalaḍo ne aṇabūzelo agan pichhoḍī oḍhe
Koīnā lāḍakavāyāne
Chūme pāvakajvālā moḍhe
Enī bhasmānkit bhūmi par chaṇajo ārasa-khānbhī
E paththar par kotarasho nav koī kavitā lānbī
Lakhajo: ‘khāk paḍī ānhī
Koīnā lāḍakavāyānī’
Source : ઝવેરચંદ મેઘાણી