સરવણની કથા
માછલી વિયાણી કાંઈ દરિયાને બેટ
સરવણ રિયો એની માને પેટ
કાળી પછેડી ને ભમરિયાળી ભાત
સરવણ જનમ્યો માઝમ રાત
અડીકડી વાવ ને નવઘણ કૂવો
ત્યાં સરવણનો જનમ હુઓ
લાંબી પીપળ ટૂંકા પાન
સરવણ ધાવે એની માને થાન
સાત વરસનો સરવણ થીયો
લઈ પાટીને ભણવા ગીયો
ભણી ગણી બાજંદો થીયો ને
સુખણી નારને પરણી ગીયો
સુખણી નાર મારાં વચન સુણો રે
મારાં આંધળા માબાપની સેવા કરો
આંધળા માબાપને કૂવામાં નાખ
મને મારે મહિયર વળાવ
મોર સરવણ ને વાંહે એની નાર
સરવણ આવ્યો એના સસરાને દ્વાર
સસરાજી રે મારા વચન સુણો
તમારી દીકરીને ઘરમાં પૂરો
રો’ રો’ જમાઈરાજ જમતા જાવ
દીકરીના અવગણ કહેતા જાવ
ઈ અભાગણીનું મોં કોણ જુએ
મારાં માબાપને નાખે કૂવે
ત્યાંથી તે સરવણ ચાલતો થયો
ને સરવણ આવ્યો સુતારીને દ્વાર
ભાઈ રે સુતારી મારા વચન સુણો
મારાં આંધળા માબાપની કાવડ ઘડો
કાવડ ઘડજો ઘાટ સઘાટ
સોહ્યલાં બેસે મારા મા ને બાપ
ત્યાંથી સરવણ ચાલતો થયો
ને સરવણ આવ્યો દરજીને દ્વાર
ભાઈ રે દરજીડાં મારાં વચન સુણો
મારાં આંધળા માબાપના લૂગડાં સીવો
લૂગડાં સીવજો માપ સમાપ
સોહ્યલાં પેરે મારાં મા ને બાપ
ત્યાંથી તે સરવણ ચાલતો થયો
ને સરવણ આવ્યો મોચીડાંને દ્વાર
ભાઈ રે મોચીડાં મારાં વચન સુણો
આંધળા માબાપની મોજડી સીવો
મોજડી સીવજો ઘાટ સઘાટ
સોહ્યલી પેરે મારાં મા ને બાપ
ખભે કાવડ ને હાથમાં નીર
સરવણ આવ્યો જમનાને તીર
નાહ્યાં જમનાનાં પાવન નીર
ત્યાથી હાલ્યાં સરયુને તીર
ડગલે પગલે પંથ કપાય
પણ ત્યાં માબાપ તરસ્યા થાય
દશરથ બેઠાં સરવર પાળ
અંધારે હરણાંનો કરવા શિકાર
ભરીયા લોટા ખળભળ્યાં નીર
ને સરવણ વીંધાયો પેલે જ તીર
મરતાં તે લીધાં રામનાં નામ
દથરથ આવી ને ઊભા તે ઠામ
મરતાં મરતાં બોલતો ગીયો
મારાં આંધળા માબાપને પાણી દીયો
દશરથ આવ્યા પાણી લઈ
બોલ્યા માબાપની પાસે જઈ
માવતર તમે પાણી પીઓ
સરવણ તો પેલે ગામ જ ગીયો
આંધળાની લાકડી તૂટી આજ
સરવણ વિના કેમ રે જિવાય?
આંધળા માબાપે સાંભળી વાત
દશરથ રાજાને દીધો શાપ
અમારો આજે જીવડો જાય
તેવું તમ થજો દશરથ રાય
દશરથ રાજા ઘણાં પસ્તાય
અંતે રામ વિયોગે જીવડો જાય
Saravaṇanī Kathā
Māchhalī viyāṇī kānī dariyāne beṭ
saravaṇ riyo enī māne peṭa
Kāḷī pachheḍī ne bhamariyāḷī bhāt
saravaṇ janamyo māzam rāta
Aḍīkaḍī vāv ne navaghaṇ kūvo
tyān saravaṇano janam huo
Lānbī pīpaḷ ṭūnkā pān
saravaṇ dhāve enī māne thāna
Sāt varasano saravaṇ thīyo
laī pāṭīne bhaṇavā gīyo
Bhaṇī gaṇī bājando thīyo ne
sukhaṇī nārane paraṇī gīyo
Sukhaṇī nār mārān vachan suṇo re
mārān āndhaḷā mābāpanī sevā karo
Āndhaḷā mābāpane kūvāmān nākh
mane māre mahiyar vaḷāva
Mor saravaṇ ne vānhe enī nār
saravaṇ āvyo enā sasarāne dvāra
Sasarājī re mārā vachan suṇo
tamārī dīkarīne gharamān pūro
Ro’ ro’ jamāīrāj jamatā jāv
dīkarīnā avagaṇ kahetā jāva
Ī abhāgaṇīnun mon koṇ jue
mārān mābāpane nākhe kūve
Tyānthī te saravaṇ chālato thayo
ne saravaṇ āvyo sutārīne dvāra
Bhāī re sutārī mārā vachan suṇo
mārān āndhaḷā mābāpanī kāvaḍ ghaḍo
Kāvaḍ ghaḍajo ghāṭ saghāṭ
sohyalān bese mārā mā ne bāpa
Tyānthī saravaṇ chālato thayo
ne saravaṇ āvyo darajīne dvāra
Bhāī re darajīḍān mārān vachan suṇo
mārān āndhaḷā mābāpanā lūgaḍān sīvo
Lūgaḍān sīvajo māp samāp
sohyalān pere mārān mā ne bāpa
Tyānthī te saravaṇ chālato thayo
ne saravaṇ āvyo mochīḍānne dvāra
Bhāī re mochīḍān mārān vachan suṇo
āndhaḷā mābāpanī mojaḍī sīvo
Mojaḍī sīvajo ghāṭ saghāṭ
sohyalī pere mārān mā ne bāpa
Khabhe kāvaḍ ne hāthamān nīr
saravaṇ āvyo jamanāne tīra
Nāhyān jamanānān pāvan nīr
tyāthī hālyān sarayune tīra
Ḍagale pagale pantha kapāya
paṇ tyān mābāp tarasyā thāya
Dasharath beṭhān saravar pāḷ
andhāre haraṇānno karavā shikāra
Bharīyā loṭā khaḷabhaḷyān nīr
ne saravaṇ vīndhāyo pele j tīra
Maratān te līdhān rāmanān nām
datharath āvī ne ūbhā te ṭhāma
Maratān maratān bolato gīyo
mārān āndhaḷā mābāpane pāṇī dīyo
Dasharath āvyā pāṇī laī
bolyā mābāpanī pāse jaī
Māvatar tame pāṇī pīo
saravaṇ to pele gām j gīyo
Āndhaḷānī lākaḍī tūṭī āj
saravaṇ vinā kem re jivāya?
Āndhaḷā mābāpe sānbhaḷī vāt
dasharath rājāne dīdho shāpa
Amāro āje jīvaḍo jāya
tevun tam thajo dasharath rāya
Dasharath rājā ghaṇān pastāya
ante rām viyoge jīvaḍo jāya
Source: Mavjibhai