એ...લિ વ્યંજના - E...li Vyanjana - Gujarati

એ…લિ વ્યંજના

એ…લિ વ્યંજના !
આમ આવ તો ?’

(બંધ બારણે મોટે ટેબલ બાઈ વ્યંજના બેઠાં !
બાનો બોલ સુણી ઝટ દઈને એ શાનાં ઊતરે હેઠાં ?)

‘એ…લિ વ્યંજના !
એ…લિ વ્યંજના, જવાબ કેમ ન દેતી ?’

(સામો બોલ દિયે એ બીજી !
બોલાવે ને ભલે બધાંયે ઊંચે ઘાંટે ખીજી !
ધીમે બોલી અંદર જોતાં ઠાઠ જુએ બા રીઝી)

‘શાણી બગલી !
દાદાજીનાં ચશમાં મોટાં ઊઁધા આંખે ઘાલી
ડાબા હાથે દાદાજીની લેખણ અવળી ઝાલી
મોટો આ કાગળ કોરો ભરતી ઠાલી ઠાલી ?

બોલ, હવે તો બોલ જરા –
ઓ નીચું માથું ઘાલી
બીડ્યા મોંએ ગણગણતી
તું કહે અહીં શું કરતી ?’

‘જો, બા, જો ! તું ના દેખે ?
હું કવિતા કવિતા રમતી !’


ए…लि व्यंजना

ए…लि व्यंजना !
आम आव तो ?’

(बंध बारणे मोटे टेबल बाई व्यंजना बेठां !
बानो बोल सुणी झट दईने ए शानां ऊतरे हेठां ?)

‘ए…लि व्यंजना !
ए…लि व्यंजना, जवाब केम न देती ?’

(सामो बोल दिये ए बीजी !
बोलावे ने भले बधांये ऊंचे घांटे खीजी !
धीमे बोली अंदर जोतां ठाठ जुए बा रीझी)

‘शाणी बगली !
दादाजीनां चशमां मोटां ऊँधा आंखे घाली
डाबा हाथे दादाजीनी लेखण अवळी झाली
मोटो आ कागळ कोरो भरती ठाली ठाली ?

बोल, हवे तो बोल जरा –
ओ नीचुं माथुं घाली
बीड्या मोंए गणगणती
तुं कहे अहीं शुं करती ?’

‘जो, बा, जो ! तुं ना देखे ?
हुं कविता कविता रमती !’


E…li Vyanjana

E…li vyanjana !
am av to ?’

(banda barane mote tebal bai vyanjana bethan !
bano bol suni zat daine e shanan utare hethan ?)

‘e…li vyanjana !
e…li vyanjana, javab kem n deti ?’

(samo bol diye e biji !
bolave ne bhale badhanye unche ghante khiji !
dhime boli andar jotan thath jue ba rizi)

'shani bagali !
dadajinan chashaman motan u?dha ankhe ghali
daba hathe dadajini lekhan avali zali
moto a kagal koro bharati thali thali ?

bola, have to bol jara -
o nichun mathun ghali
bidya mone ganaganati
tun kahe ahin shun karati ?’

‘jo, ba, jo ! tun na dekhe ?
hun kavita kavita ramati !’


E…li vyanjanā

E…li vyanjanā !
ām āv to ?’

(banḍa bāraṇe moṭe ṭebal bāī vyanjanā beṭhān !
bāno bol suṇī zaṭ daīne e shānān ūtare heṭhān ?)

‘e…li vyanjanā !
e…li vyanjanā, javāb kem n detī ?’

(sāmo bol diye e bījī !
bolāve ne bhale badhānye ūnche ghānṭe khījī !
dhīme bolī andar jotān ṭhāṭh jue bā rīzī)

‘shāṇī bagalī !
dādājīnān chashamān moṭān ūઁdhā ānkhe ghālī
ḍābā hāthe dādājīnī lekhaṇ avaḷī zālī
moṭo ā kāgaḷ koro bharatī ṭhālī ṭhālī ?

bola, have to bol jarā –
o nīchun māthun ghālī
bīḍyā mone gaṇagaṇatī
tun kahe ahīn shun karatī ?’

‘jo, bā, jo ! tun nā dekhe ?
hun kavitā kavitā ramatī !’


Source : સુંદરજી બેટાઈ